Kaviareň s duchom prírody

Na začiatku sme všetci traja bezpečne vedeli snáď iba jedinú vec. Nechceme byť vlastníkmi reštaurácie, ani štýlovej pivárne, a tobôž nie žiadneho gastroexperimentu, ktorý sprvoti každého hosťa nadchne a časom už len spoľahlivo, aj keď distingvovane otravuje, či upadá. S priateľmi sme mali v hlave celkom iný, aj keď trochu neočakávaný cieľ. Túžili sme po skutočnej, nefalšovanej kaviarni. Nie, nemyľte sa! V žiadnom prípade sme si neplánovali dajaký hybrid overenej viedenskej tradície a vlastnej nerozhodnosti alebo niečo také, ako mainstreamový priestor ležiaci bezprízorne niekde medzi kaviarňou, barom a príležitostnou arénou pre športové prenosy. V tomto sme neváhali ani na okamih.

Našou kaviarňou sme chceli predovšetkým vyjadriť náš spoločný, vášnivý vzťah k prírode, tlmenej, nadčasovej elegancii a vzťah k farebnej civilnosti a nenútenosti. Chceli sme, aby každý jeden hosť – v každej chvíli – našiel okolo seba dokonale stvárnený priestor pre vlastné myšlienky, priateľský alebo milenecký rozhovor, priestor, ktorý človeka ticho, rád a pozorne vypočuje, nenápadne mu odpovie, a neskáče zbytočne do reči. Jednoducho povedané, nechceli sme málo, ale chceli sme všetko.

Budem teraz celkom úprimný. Osobne si nikdy nepotrpel na žiadne škatuľkovanie a protivne starostlivé radenie do pomyselných šanonov. Živím sa už roky fotením, tým pádom veľa cestujem a takmer všetky ročné obdobia trávim mimo ukričaný ľudský svet, či presnejšie, našu rozklikanú web civilizáciu. A tak som sa v prvom momente ani veľmi nechytal, keď niektorí z chalanov povedal vetu: „… a, čo keby sme skúsili tú kaviareň urobiť v eko štýle?“ What?, opáčil som vyjavene obratom, lebo ma to spojenie dvoch nesúrodých slov viac ako prekvapilo. Keďže sa mi určite nechceli škodoradostne vysmiať do očí, tak sa aspoň pobavene zatvárili. Oboch ich poznám ako moje nejedny zošliapané topánky, takže som vedel, že som práve priznal k neospravedlniteľnej medzere vo vzdelaní.

Nestávalo mi nič iné, iba sa postupne preklikávať k dajakým rozumným, hlavne rýchlym, a najmä zmysluplným odpovediam. A propos. Vtedy som ešte netušil, že moji drahí priatelia o spomínanom eko štýle toho tiež veľa nevedia, takže snaživo zavádzali a robili ramená, ale priatelia sú tu predsa na to, aby sa navzájom vedeli podržať a prípadne spoločne zastúpiť.

Späť k môjmu „štúdiu.“ Predovšetkým ma nečakane zarazilo, že eko štýl nikdy nemal a nemá žiadneho konkrétneho autora alebo jasne vysledovateľný pôvod, ale vyrástol celkom prirodzene z každodenných nárokov a potrieb nás – užívateľov. To ma vlastne potešilo, keďže nemám rád autority a ich, často normované názory. Jadrom tohoto štýlu, ktoré obopína vrstva za vrstvou je úzke spojenie s prírodou. Eko štýl nám tak ponúka silný kontrast k neustále napätému a vibrujúcemu mestskému prostrediu, a k tej sivej a večne ubehanej realite plnej lomozu a anonymity. To bola skvelá správa.

Interiér vytvorený v tejto myšlienkovej línii poskytuje dostatok priestoru pre pokoj, vyváženú atmosféru, dokonca niečo ako azyl pre unavené zmysly prítomného človeka. Dôležitou informáciou – pre mňa nesporne – bola skutočnosť, že eko štýl nevystupuje voči svojmu okoliu nijako agresívne, ale naopak. Prezentuje sa výnimočne šetrne, ekologicky, a pritom akcentuje rozmer udržateľnosti. Ak sa preň už človek rozhodne, je dobré akceptovať zhruba tri základné východiská.

V prom rade používať hlavne prírodné materiály, a to všade tam, kde je to možné. Následne vychádzať z prírodnej farebnej škály a nedávať priveľký priestor silným farebným akcentom, a do tretice – snažiť v maximálnej možnej miere, aplikovať všetky základné prírodné elementy aj v používaných dekoráciách. To znamená: vsádzať v každom prípade primárne na drevo, kameň, kvety, vodu, rôzne druhy nerastov a podobne.

Priznám sa, že tieto charakteristiky eko šýlu si ma rýchlo, takmer bez čakania, získali a v duchu som sa musel mojim priateľom začal úprimne tešiť. Takže našej,  rokmi združenej, časom a skúškami preverenej trojke už nič nebránilo, zhodnúť sa na komplexnej spoločnej stratégii – kaviareň chceme mať zariadenú výlučne v duchu prírody. No hej, ľahko sa povie, ale kto nám s tým všetkým pomôže? Ja výlučne fotím a inak mám ruky ľavé, Michal je výbroný lekár-internista a Peter má k otázkam dizajnu a bytovej architektúry viac ako na míle ďaleko – je vysokoškolským pedagógom a učí fyziku.

Neostávalo tak nič iné, ako začať pátrať po skutočnom profíkovi, ktorý nám naše sväté, kaviarenské nadšenie pomôže premeniť na každodennú, lákavú realitu. Bolo nám jasné, že hľadanie odborníka je jedna vec, ale naše roztrúsené a nesúrodé znalosti o celej téme vec druhá. V dnešnej dobe nevídané, no sme perfekcionisti, ergo – v jeden večer sme si sadli k pár fliašam červeného a začali snaživo prebúravať diery poznania do stavby menom – eko štýl. Skrátka, ani pre jedného z nás nebolo dosť dobre mysliteľné, navrhovať, plánovať, resp. chcieť niečo, čo my sami poznáme len z niekoľkých odrážok na webe. A tak sme pili víno, počúvali tlmený džez a ponárali sa hlbšie do sveta pôsobivého eko štýlu.

Základom tejto koncepcie bolo a ostáva drevo, ktoré má byť podľa možností všade v priestore, teda vo forme nábytku, podlahy, okien alebo dverí. Nábytok si vyžaduje skôr masív, pričom sa používa buk, borovica, orech alebo čerešňa, či mahagón. Prirodzene, siahnuť sa dá aj po troške exotiky, teda dajakom bambuse, ratane alebo palme. K drevu už odvekov patril kameň. Je jedno, či bude mať podobu obkladu, dlažby alebo dekorácie, no objaviť by sa mal.

Samozrejmosťou interiéru sú prírodné tkaniny, teda koberce, vankúše, závesy a pod. Ak už chceme v návrhoch siahnuť po kove alebo skle, tak predovšetkým v ich tradičnej a neveľmi sofistikovanej podobe. Na vulgárne lacné plasty asi treba radšej zabudnúť, ale náhradu môžeme  celkom dobre nájsť napr. v recyklovanom papieri.

Pre väčšinu chlapov – netvorili sme výnimku – je správna voľba farieb pomerne neľahkou úlohou, ale v tomto smere poskytuje eko štýl výraznú a vítanú pomoc – samotnú prírodu. A tak by sme mali začať stavať skôr na neutrálnych tónoch a teplých odtieňoch, teda hnedej, okrovej či béžovej. Ďalej je na prospech veci, kombinovať tmavšie drevo s bielymi alebo jemne pastelovými stenami. Vsádzať tiež na zelenú farbu trávy a listov, používať modré valéry vody a zemité odtiene pôdy, piesku a skál. Takto vyváženú harmóniu by ale nemal narušiť krikľavý a necitlivý detail príliš sýtych, a výrazných farieb.

O dekoráciách sme sa nad pohárom vína dozvedeli, že platí obecne zavedená a rozumnými ľuďmi vyznávaná tradícia – menej býva viac, samozejme, opäť v línii prírody a jej základných elementov. Takže sa vypláca počítať s keramikou, hlinou, prútím, drevom alebo vodou, napr. vo forme nápaditej fontánky, kreatívneho akvária a pod. To isté platí o dekoračných textíliách. Zásadne by sa malo siahať po ľanových, bavlnených, či vlnených materiáloch. Tlmené farby a jemná potlač sú tu viac-menej povinnou jazdou.

Čím viac sme sa o pozadí a genetickej výbave eko štýlu dozvedali, tým viac sme boli spokojní sami so sebou, či skôr s našou prvotnou voľbou. Vždy sme boli presvedčení, že táto planéta nebola stvorená pre využitie, ale súžitie. Ľudia skrátka patria k prírode tak ako všetko ostatné, a nemajú za uchom žiadne bianco šeky, ktoré nás oprávňujú k domýšľavému opaku. Na týchto základných faktoch sme sa všetci traja zhodli a s prvou rannou električkou, mierne ovínení rozlúčili.

Ako už bolo povedané vyššie, ostávalo nájsť spriaznenú dušu, ktorá všetky naše predstavy a vysnívané detaily premení na skutočný priestor s charakterom a prívlastkom eko. Rozhodili sme siete a začali po duši pátrať. Napokon sa k nám dostal kontakt na spoločnosť ORIGINE INTERIER DESIGN, dizajnový nábytok, návrh interiéru, Kaviareň Bratislava a pani Pavlínu Lipkovú. Predchádzali ju len dobré až lepšie referencie a letmý pohľad na jej bohaté portfólio nás pomerne rýchlo presvedčil a upokojil.

Spomedzi iných bytových návrhárov nám táto voľba pripadala najlepšia aj preto, že ženský pohľad na veci spojené s interiérom sme vždy považovali za prínosný. Navyše, snažiť sa žene vyvrátiť jej presvedčenie a nápady je nesmierne ťažké, a tieto súboje každý rozumný muž ponecháva v tichosti prejsť mimo seba. Bolo teda jednomyseľne rozhodnuté a prvé stretnutie nás o správnosti tohoto kroku len utvrdilo. Spoločnú reč sme našli veľmi rýchlo, dokonca aj bez dlhých úvodných fráz o mystickom zmysle a cieľoch, či ideových konceptoch. A tak začal nápad striedať nápad.

Predovšetkým sa spoločne a nemenne medzi nami dohodli obecne čisté línie a maximálny súlad materiálu a formy. V našej kaviarni sme jednoznačne túžili po ľahkosti a harmónii v každom detaile, pričom sme nechceli v priestore vytvárať priveľa kontrastov alebo vizuálnych prekvapení. Hostia mali získavať pocit pokoja, harmónie a možnosť sústredenia. Ich osamotené mlčanie alebo rozhovor nemalo rušiť nič zásadné, snáď len neskrývaná radosť z atmosféry. Použité farby mali takto vytvorený súlad len podporiť a náležite vyzdvihnúť.

Dizajnérka, pani Lipková, dokonale pochopila naše, občas trochu nepresné a emóciami poznačené predstavy a požiadavky, a už vo svojich prvých konceptoch a skicách, navrhovala veľmi vydarené, zmysluplné riešenia. Pravdupovediac, tešilo nás to o to viac, že každé spoločné sedenie plávalo na jednej vlne.

Ťažiskom celého jej interiérového návrhu boli prírodné a nekontrastné línie, ktoré vytvorili jednotný, harmóniou naplnený koncept. Konkrétne a jasne sa napríklad dotkol stolov a stoličiek. Podľa jej nápadu sme ich konštrukciu ponechali v jemnom, svetlom odtieni prírodného dreva, ale čalúnenie dostalo už tmavší, vážnejší odtieň. Táto pôsobivá dualita vytvorila vyvážený, jednoliaty súlad a dnes pomáha modelovať komplexný dojem zo všetkých prítomných doplnkov v miestnosti.

Sile a čaru prírody sa nevyhla ani podlaha našej kaviarne. Jej prírodný vzhľad podtrhuje prvotný zámer a akceptované zásady eko štýlu, ktorými je priestor určovaný. Pani Lipková sa napríklad obdivuhodne zhostila témy srdca akejkoľvek kaviarne – barového pultu. Navrhla pre nás jednoduchý, skôr prostý celok, ale pritom výsostne sofistikovaný vo svojom výslednom spracovaní. Namiesto všedného prístupu, v tomto prípade skladania jednotlivých poličiek, zvolila ich geometrické zoskupenie. V prvom rade asi treba podčiarknuť, že toto nápadité riešenie nevnímame nijako preplnene, zároveň však na hosťa pôsobí  nezvyčajne vzdušným a vyrovnaným dojmom. Sediac pri bare, použitá tmavohnedá barová doska pred nami vytvára jednoliatu hranicu, ktorá plynule naväzuje od samotného obloženia barovej steny, až na barovú tabuľu s vystaveným menu kaviarne.

Svetlohnedé a žlté odtiene zvolenej výmaľby ostali vo vzájomnom, ale vyváženom kontraste a príjemnom napätí. Pôsobia na nášho hosťa tak, že celý vnímaný priestor nesplynie do jedného, rádoby svetlého odtieňa, čím sa nevytvorí neželaná vizuálna fádnosť, ale naopak,  všetko okolo neho sa rozjasní. Štuková výzdoba na stenách spolu s využitými podhľadmi pomohli celý priestor kaviarne okrášliť o ďalšie zaujímavé prvky, ktoré v kontexte ladia so zvoleným konceptom dizajnového návrhu.

Naša kaviareň má v týchto chvíľach opäť plno, čo nehovorím preto, aby som sa pred vami detsky pochválil. Z mnohých rozhovorov s viacerými zákazníkmi sme totiž pochopili, že naši hostia tu našli zrejme o ničo viac ako oceňovanú kávu a osobitú atmoféru. Našli v nej svoj stíšený a vyvážený kúsok priestoru pre vlastné mlčanie alebo dialóg – podľa konkrétnej nálady a denného prídelu radosti.

Sex Cam